Časopis vydává Agentura ochrany přírody a krajiny ČR ve spolupráci se Správou jeskyní ČR a Správou NP Šumava, Krkonošského národního parku, NP Podyjí a NP České Švýcarsko. V tištěné podobě vychází již od roku 1946.
cs / en
Ochrana přírody 1/2019 — 21. 2. 2019 — Kulér-Zprávy, aktuality, zajímavosti — Tištěná verze článku v pdf
Konferencia Manažment ekosystémov v prizme nerovnovážnej perspektívy
V ekológii (najmä systémovej ekológii) sa v posledných desaťročiach uplatňuje niekoľko závažných paradigiem, zásadne ovplyvňujúcich porozumenie vzťahov človeka a prírody. Medzi ne patrí aj tzv. nerovnovážna paradigma prírodných systémov. Podľa nej ekosystémy podliehajú neustálym, často iba ťažko predvídateľným zmenám a rovnovážny stav je v nich skôr vzácny a nie je možné ho zakonzervovať. Čoraz viac prác sa sústreďuje na aspekty ekologickej zložitosti a integrity ekosystémov a ich implikácie pre strategické smerovanie spoločnosti, využívanie prírodných zdrojov i ochranu a manažment ekosystémov. Cieľom manažmentu chránených území by malo byť zabezpečenie kvalitného, spravodlivého a efektívneho spravovania a riadenia týchto území, aby dokázali lepšie reagovať nielen na aktuálne, ale aj budúce výzvy a príležitosti. Na Slovensku pritom neexistuje plán pre systematický manažment chránených území (národných i európskych kategórií).
Tieto, ale aj ďalšie aktuálne témy dominovali na vedeckej konferencii „Manažment ekosystémov v prizme nerovnovážnej perspektívy“, ktorá sa v dňoch 21. – 22. novembra 2018 konala v priestoroch Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. Ako podujatie v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku ju pod záštitou dekanky FPV UMB v Banskej Bystrici Jarmily Kmeťovej zorganizovala Katedra biológie a ekológie FPV UMB v Banskej Bystrici v spolupráci s Agentúrou ochrany prírody a krajiny Českej republiky v Prahe a Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici.
Kráľova hoľa (1 946 m. n. m.) je najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier.
Patrí k najnavštevovanejším vrchom celých Nízkych Tatier. Foto Peter Urban
Zúčastnili sa jej odborníci z univerzít, pracovísk štátnej ochrany prírody, súkromných firiem i mimovládnych organizácií na Slovensku a v Českej republike, ako aj študenti Fakulty prírodných vied UMB. Súčasťou bohatého programu boli aj tri plenárne prednášky (Peter Sabo, Ingrid Turisová & Peter Urban: Niektoré aspekty ekologickej zložitosti a ich implikácie pre smerovanie spoločnosti, využívanie prírodných zdrojov a pre manažment ekosystémov; Juraj Švajda: Nové výzvy pre manažment chránených území; Miroslav Blaženec, Mária Potterf, Rastislav Jakuš, Pavel Mezei & Peter Baláž: Analýza vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí) a 13 referátov. Záver konferencie patril workshopu, ktorý tiež potvrdil aktuálnosť riešenej problematiky. Na ňom boli sformulované tiež záverečné odporúčania konferencie, týkajúce sa manažmentu ekosystémov vo voľnej krajine a v chránených územiach. Tie boli zaslané aj ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je endemický
poddruh, ktorý žije iba na území Tatier (Slovensko, Poľsko) a Nízkych Tatier.
Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia klesol počet kamzíkov
až na hranicu dvesto kusov. Zásluhou prijatých opatrení sa ich počty postupne opäť
zvýšili až na hranicu tisíc jedincov. Foto Martin Sabo
O čom hovoria záverečné odporúčania konferencie „Manažment ekosystémov v prizme nerovnovážnej perspektívy“ pre manažment ekosystémov vo voľnej krajine a v chránených územiach:
- Vitalita každého ekosystému závisí od udržania jeho prirodzenej zložitosti, ktorej prejavom je aj biodiverzita. Aj v tzv. voľnej krajine je potrebné realizovať a podporiť také opatrenia a hospodárske postupy, ktoré vedú k vyššej diverzite biotopov, druhov a procesov.
- Je nutné prispieť k zmierňovaniu a k adaptáciám na zmenu klímy, vychádzajúc z ekosystémového prístupu a konceptov obnovnej ekológie. K významným adaptáciám patrí aj ochrana, resp. obnova konektivity biotopov v krajine, zvýšenie dôrazu na ochranu migračných ciest a zvýšenie reziliencie ekosystémov.
- V prípade prírodných a prírode blízkych ekosystémov treba tiež vidieť ekologický význam prírodných narušení a vyhnúť sa takým antropogénnym post-disturbančným zásahom, ktoré ďalej rozrušujú abiotické aj biotické procesy, znižujú biodiverzitu, narúšajú prirodzenú obnovu populácií, zvyšujú riziko invázií, atď.
- Adaptácia na zmenu klímy je nutná aj v urbánnej a poľnohospodárskej krajine, najmä prostredníctvom udržiavania a obnovy drevinovej vegetácie (napr. líniové porasty, remízky, parky, stromoradia, atď.). Ďalej treba efektívnejšie zadržiavať a využívať vodu, obnovovať mokrade v krajine, príp. vytvárať rybníky.
- Potrebné je zlepšiť efektívnosť a účinnosť spravovania chránených území, vrátane ich zonácie, identifikácie primárnych a sekundárnych cieľov ochrany, hrozieb a potrebných protiopatrení), hodnotenia potenciálu a nedostatkov v sústave chránených území na základe vedecky podložených princípov.
- Potrebné je zvýšiť podiel území s prísnejšou ochranou prírody a zabezpečiť, aby všetky územia, minimálne od 3. stupňa ochrany a vyššie, prešli do starostlivosti príslušných správ chránených území. Vysoký podiel CHÚ v rukách súkromných vlastníkov je neraz bariérou pre efektívnu starostlivosť o ekosystémy.
- Vysoká zložitosť a nelinearita správania ekosystémov sťažuje jeho prognózovanie. Odpoveďou je adaptívny manažment, aplikovanie princípu predbežnej opatrnosti pri posudzovaní investičných zámerov aj rozšírenie participácie zainteresovaných subjektov v oblasti praktickej starostlivosti o ekosystémy.
- Potrebné je lepšie prezentovať socio-ekonomické benefity plynúce z chránených území pre obyvateľov a miestne komunity. Vhodným nástrojom k tomu je aj hodnotenie ekosystémových služieb, ideálne je skombinovať bodové a finančné hodnotenie jednotlivých ekosystémov.
- Súčasťou starostlivosti o ekosystémy má byť aj rast profesionalizácie výkonu štátnej a verejnej správy, vrátane zabezpečenia ďalšieho systematického vzdelávania pracovníkov štátnej ochrany prírody, zlepšenia komunikácie, technického vybavenia správ chránených území a nových spôsobov financovania.
- Ochrana prírody a krajiny si tiež vyžaduje osvetu a vzdelávanie laickej verejnosti aj decíznej sféry, posilnenie komunikačnej a marketingovej stratégie ochrany prírody, podpory ekocentier v sídlach, ako aj budovaním informačných návštevných stredísk v chránených územiach.