The Journal is published by the Nature Conservation Agency of the Czech Republic in cooperation with the Cave Administration of the Czech Republic, the Krkonoše Mts. National Park Administration, the Bohemian Forest Mts. National Park Administration, the Podyjí National Park Administration and the The Bohemian Switzerland National Park Administration. It has been published since 1946.
cs / en
Nature Conservation 6/2009 — 16. 12. 2009 — News – Reviews
Spomíname na slovenských ochranárov
Rok 2009 ešte neskončil a už možno konštatovať že bol pre slovenskú ochranársku obec mimoriadne smutný. Stratili sme naraz štyroch pracovníkov štátnej ochrany prírody, ktorí stáli pri jej povojnovej rekonštrukcii. Všetci štyria úzko spolupracovali s českou ochranou prírody. Juraj Varga hlavne pri zakladaní československej dobrovoľnej organizácie ochrany prírody TIS, Alojz Čaputa pri ochrane Lepidopter, Ján Bako ako zástupca vedúceho úseku ochrany prírody pre spoluprácu s českým SUPPOPom a Štefan Homza z titulu pracovníka oddelenia ochrany prírody na Ministerstve kultúry SSR. Zaslúžia si, aby sme si ich aspoň stručne pripomenuli.
Alojz Čaputa
Rodák z Kráľovej pri Senci (24. 1. 1933) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského. Pri získaní titulu doktora prírodných vied sa špecializoval na entomológiu, ktorej ostal verný po celý život.
Okrem úvodných elévskych rokov celý profesionálny život prežil v službách ochrany prírody. Na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody na bratislavskom hrade nastúpil už v roku 1963 ako samostatný vedecký pracovník a zotrval tu až do svojho penzionovania. Ťažiskom jeho práce ostali Lepidoptera, ktorých výskum vykonával na viacerých chránených územiach Slovenska. Podrobnejšie sa venoval Devínskej Kobyle, Bábu, Súľovským skalám, Rozsutcu a Veľkej Fatre. Vypracoval metodické a odborné podklady na zabezpečenie ochrany druhov živočíchov a ich lokalít. Spolupracoval na vyhláške 125/1965 Zb., o ochrane voľne žijúcich živočíchov, pripravoval Sadzobník na určovanie výšky škody spôsobenej na chránených druhoch živočíchov. Zúčastnil sa na budovaní siete chránených území Slovenska. Bol jedným z autorského kolektívu pri spracovávaní Územných priemetov pre veľkoplošné chránené územia Slovenska.
Bol členom Slovenskej entomologickej a Slovenskej zoologickej spoločnosti pri SAV, dlhodobý člen National Geographic Society. Bol editorom a autorom Atlasu chránených živočíchov Slovenska. Podieľal sa na príprave Červenej knihy 3 – Bezstavovce.
Juraj Varga
Narodil sa 19. 9. 1934 v Machulinciach, pri Zlatých Moravciach. Vystudoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave s odborom biológia–chémia. V roku 1960 prichádza do Bratislavy na Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody ako odborný pracovník pre zoológiu, neskôr tu pôsobil ako vedúci oddelenia ochrany prírody. V roku 1970 obhájil dizertačnú prácu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1974 prechádza na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody na bratislavský Hrad do funkcie zoológa. V tejto funkcii následne prešiel – tak ako ostatný pracovníci – všetkými reorganizáciami tohto ústavu: cez Ústredie štátnej ochrany prírody Liptovský Mikuláš, Slovenský ústav ochrany prírody v Bratislave, po Slovenskú agentúru životného prostredia Banská Bystrica, pobočka Trnava, odkiaľ v roku 1995 odišiel do dôchodku.
Intenzívne spolupracoval na založení Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny i jeho predchodcu Zboru ochrancov prírody pri SNM v Prahe (1963). Zúčastňoval sa na budovaní siete chránených území na Slovensku, inventarizačných výskumov (Ostrov kormoránov, Raštún, Dubník, Patianská cerina). Pracoval na návrhoch osobitných režimov ohrozených a vzácnych živočíchov, spolupracoval na Územných priemetoch ochrany prírody VCHÚ. Bol členom Poradnej komisie pre záchranu zubra hôrneho pri Ministerstve kultúry SSR, člen Zoologickej spoločnosti pri SAV, člen Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Publikoval približne 320 odborných a vedecko-populárnych článkov, kritík a recenzií.
Ján Bako
Narodil sa 29. 9. 1914 vo Veľkej Máni. V roku 1934 začal štúdium v Prahe na Karlovej univerzite, ktorú nedokončil. V štúdiu pokračoval na Pazmány tudomány Egyetem v Budapešti (1942). Svoju profesnú kariéru začínal ako učiteľ, po vojne pokračoval v učiteľskej činnosti ako stredoškolský profesor a súčasne pôsobil ako okresný konzervátor ochrany prírody pre okres Nové Zámky. Svoju ochranársku činnosť začal v roku 1960 na Krajskom stredisku štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. V roku 1963 prechádza na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava ako vedúci úseku ochrany prírody, kde v rôznych funkciách pracoval až do dôchodku.
Na ochrane prírody spolupracoval pri budovaní siete chránených území Slovenska i infraštruktúry štátnej ochrany prírody na Slovensku. Spolupôsobil pri vzniku a rozvoji dobrovoľnej ochrany prírody – najprv Zboru ochrancov prírody, potom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Je spoluautorom projektu CHKO Slovenský kras.
Publikoval v oblasti výskumu slovenských diatomitov, granodioritov na lokalite Barvínok, výpočtu zásob viatych pieskov v Lozorne. K jeho najvýznamnejším publikačným prácam patrí spracovanie kapitoly Ochrana prírodyvo veľkej encyklopedickej sérii Slovensko – I. diel Príroda. Preložil Vadászovu GeológiuMaďarska, ďalej preložil a doplnil Kľúč na určovanie nerastov a minerálovod F. Němca.
Štefan Homza
Narodil sa 22. 3. 1939 vo Veľkých Kapušanoch. Vyššiu priemyselnú školu geologickú a banícku absolvoval v Spišskej Novej Vsi v roku 1957. V štúdiách pokračoval Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského Bratislava na odbore ložiskovej geológie, ktorú ukončil v roku 1962.
Pracovnú kariéru začal v Slovenských magnezitových závodoch Košice ako geológ. V roku 1966 sa vracia na Prírodovedeckou fakultu UK Bratislava ako asistent, aby vzápätí nastúpil na Ministerstvo kultúry SSR Bratislava ako referent pre ochranu prírody.
V roku 1976 bol vyslaný v rámci RVHP ako expert na Kubu vo funkcii geológa na baňu Júcaro, kde pobudol 2 roky. Po príchode do Bratislavy pokračuje v ochranárskej činnosti na Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava – Hrad ako odborný pracovník, anorganik. Po vzniku Ústredia štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši odchádza do roku 1986 na toto pracovisko.
Následne po roku 1986 odchádza do Košíc, kde pokračuje vo svojej práci najprv na Východoslovenskom KNV ako referent pre životné prostredie, neskôr ako prednosta Obvodného úradu životného prostredia Košice I. Po ich zrušení prechádza do reorganizovaného Okresného úradu Košice I. ako referent pre životné prostredie.
Z jeho ťažiskových prác na ochrane prírody treba spomenúť autorstvo metodických materiálov pre podstatné zásahy do prírodných pomerov krajiny pre projektovanie chránených území. Bol spoluautor návrhu pre CHKO Poľana a CHKO Kysuce a spolupracoval pri tvorbe CHKO Záhorie. Zúčastnil sa tvorby Územných priemetov pre veľkoplošné chránené územia na Slovensku. Spracoval materiál Program budovania siete chránených území do roku 2000a spolupracoval na Prognóze rozvoja ochrany prírody do roku 2000.