Výzkum a dokumentace

Ochrana přírody 1/2013 — 12. 5. 2013 — Výzkum a dokumentace — Tištěná verze článku v pdf

Rozšírenie medveďa hnedého

v severozápadnej časti Slovenska v minulosti a dnes

Autor: Michal Kalaš

Modelové územie

Pre prenikanie medveďa zo Slovenska na Moravu zohrávajú kľúčovú úlohu viaceré orografické celky. Jednak sú to príhraničné pohoria, ku ktorým patrí Kysucká vrchovina, Oravská Magura, Kysucké Beskydy, Turzovská vrchovina, Jablunkovské medzihorie, Javorníky a severná časť Bielych Karpát. Vzdialenejšie pohoria, predovšetkým Malá Fatra, v menšej miere aj Strážovské vrchy, predstavujú stabilný zdroj populácie. Celková plocha územia má orientačnú výmeru 4 300 km².

Výskyt medveďa v 60. až 80. rokoch 20. storočia

Historický pohľad je pre pochopenie situá­cie súvisiacej s aktuálnym rozšírením druhu veľmi dôležitým východiskom. Na jeho základe sa totiž dozvedáme celý rad zabudnutých, či ináč prehliadaných skutočností. V súčasnej dobe sa často a nepodložene tvrdí, že medveď oproti minulosti rozširuje hranicu areálu rôznymi smermi. Toto tvrdenie nie je, prihliadnuc na dáta z minulosti, celkom korektné.

Z obdobia 60.–80. rokov 20. storočia sa zachovalo množstvo informácií o ojedinelých, ale tiež pravidelnejších výskytoch jedincov mimo stály areál, a to v rôznych kútoch Slovenska (Randík1971), (Janíket al. 1986). Už vtedy sa medveď ukázal v okresoch Púchov, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Topoľčany, Nitra, Krupina, Rimavská Sobota a dokonca aj Košice.

Vo vzťahu k názvu príspevku sa ako zaujímavé javia údaje zo sz. časti krajiny. Stručný, chronologický prehľad poukáže na prítomnosť medveďa v lokalitách, kde je aj v súčasnosti zriedkavým a nečakaným návštevníkom.

Z korešpondencie medzi chránenými územiami (NP Malá Fatra a CHKO Biele Karpaty) sa dozvedáme, že ešte v roku 1989 bol v oblasti Bielych Karpát pravidelný výskyt približne 5 jedincov, z čoho bol jeden samec s hmotnosťou okolo 200 kg a tiež vodiaca medvedica. Dá sa teda predpokladať, že v danej oblasti mohlo dochádzať aj k reprodukcii. Výskyt sa sústreďoval na severnú časť pohoria.

Mortalita

Oprávnenou otázkou, na ktorú treba v súvislosti s rozširovaním populácie zodpovedať, je aj lov, respektíve celková mortalita jedincov. Práve moderná doba prináša pre dávnejšiu minulosť fenomén skoro neznámy – dopravnú mortalitu. Za roky 1997–2011 predstavovali tieto prípady v oblasti Krivánskej Fatry viac ako štvrtinu celkovej známej mortality medvedej populácie (Kalaš2011).

Po zavedení celoročnej ochrany medveďa hnedého v roku 1932 sa začal tento opätovne loviť v roku 1962. Získať presné údaje o ulovených jedincoch vo vybraných pohoriach modelového územia je obtiažne. Zvlášť, ak sa jedná o staršie dáta (1962–1990). Uvedený prehľad preto nie je kompletný, no v dostatočnej miere vykresľuje situáciu.

Ako zjavný paradox obnovenia lovu v 60. až 80. rokoch možno vnímať samotnú výšku povoľovaného odstrelu. Napr. už v roku 1969, teda dva roky po vyhlásení CHKO Malá Fatra, boli v tomto území ulovené minimálne 2 jedince. O ich vekovej, hmotnostnej a pohlavnej štruktúre sa podobne ako v mnohých ďalších prípadoch nedochovali na zmienenom pracovisku bližšie údaje, čo je pochopiteľne na škodu. V rokoch 1976–1978 boli strelené prinajmenšom ďalšie 4 medvede, z toho v roku 1977 samec s hmotnosťou 200 kg. Pri stave populácie, ktorej odhad bol v tom čase (druhá polovica 70. rokov) v CHKO Malá Fatra 17–18 ks, sú tieto hodnoty značné. Na porovnanie, aktuálna celková známa priemerná ročná mortalita medveďa v NP Malá Fatra a jeho OP (1999–2012) dosahuje hodnotu 5,14, v prípade lovu samotného je to iba 2,78 ks/rok. Podľa dostupných údajov možno usúdiť, že rast populácie medveďa v uvedenom chránenom území nebol nijako veľký. V zápise KNV z roku 1989 sa udáva, že v oblasti NP Malá Fatra (zmena kategórie z CHKO v roku 1988) žije približne 20 medveďov, pričom sa v danom roku požaduje odstrel 6 ks!

V rokoch 1980–1984 sa v celom hodnotenom území ulovilo ďalších 27 medveďov. Z toho 8 v oblasti vtedajšej CHKO Malá Fatra, 1 v CHKO Horná Orava, 10 v Lúčanskej Malej Fatre, 3 v Oravskej Magure a ďalších 5 na Kysuciach a časti Strážovských vrchov. V roku 1985 boli ulovené v CHKO Malá Fatra dva medvede, v roku 1988 jeden, následne v roku 1989 dva atď.

Súčasný výskyt

Vzhľadom na nedocenený a dlhodobo zanedbávaný terénny monitoring je aj v dnešnej dobe obtiažne bližšie charakterizovať lokálne populácie medveďa v záujmovom území. Bežne používané údaje treba považovať za orientačné. Plošnou jednotkou výskytu je poľovný revír alebo kvadrát siete Databanky fauny Slovenska, avšak bez korektných počtov vzťahujúcich sa na danú plochu. Ak aj takéto čísla existujú, väčšinou sú len nepodloženým odhadom. V takomto prípade je preto vhodné použiť doplňujúci údaj, ktorý by spresnil poznanie o možnom trvalom osídlení, prípadne i stave lokálnej populácie. Takýmto údajom je nepochybne informácia o výskyte a predovšetkým frekvencii škôd spôsobovaných medveďom. V lokalitách s veľkou početnosťou sú škody zastúpené významnejšie ako tam, kde sa medveď vyskytne ojedinele. Reálnu predstavu o areáli trvalého výskytu tak možno získať prekryvom vyššie uvedených troch typov dát, znázornením na mape. Použitá kombinácia viacerých zdrojov údajov spresňuje nedostatky jednotlivých vrstiev, predovšetkým však vrstvy vychádzajúcej z poľovníckej štatistiky. Práve táto napr. v oblasti NP Malá Fatra vytvára polygón (poľovný revír Zázrivá a Stoh), kde medveď údajne nežije. Pochopiteľne, nie je to pravda.

Diskusia

Napriek údajovej neúplnosti je vyššie uvedený prehľad mimoriadne dôležitý. Vo vzťahu k možnosti zväčšovania areálu medveďa niektorí autori uvádzajú, napr. (Jamnický1988)alebo (Vician 2008), že dominantné jedince vytláčajú tie slabšie do suboptimálnych podmienok. Názor, že nárast populácie a vnútrodruhový tlak sú príčinou zväčšovania areálu medveďa hnedého, si osvojila väčšina poľovníckej i laickej verejnosti. Ak by sme sa ale stotožnili s naznačenou úvahou, potom je zvláštnou tá skutočnosť, že v čase, keď populácia na Slovensku dosahovala snáď polovičnú hodnotu oproti súčasnosti, medvede relatívne často zachádzali do oblasti, kde je ich súčasný výskyt stále vzácny, prípadne nulový. Treba podotknúť, že nie len veľkosť populácie, ale tiež prítomnosť dominantných samcov má mať vplyv na vnútrodruhový tlak. Tu je celkom legitímnou otázka, ako sa v danej dobe podieľali dominantné samce na vytláčaní menších jedincov, keď je známe, že v dávnejšej minulosti boli v rámci regulácie lovené predovšetkým fyzicky vyspelé, trofejovo najzaujímavejšie samce? V rokoch 1962–1979 bolo medzi ulovenými jedincami až 78 % samcov, v rokoch 1980–1984 ešte 71 % (Janík 1984).

Z prehľadu ďalej vyplýva, že za roky 1969–2013 bolo v celej oblasti usmrtených minimálne 164 medveďov, z toho 59 % v Krivánskej Fatre. Napriek tomuto faktu je populácia medveďa práve v tejto (i niektorých ďalších) oblastiach vyššia, ako to bolo v minulosti. Odhadovaný stav populácie v NP Malá Fatra v roku 1989 je 20 jedincov. Posledným monitoringom vykonaným v júni 2012 bolo vizuálne odsledovaných 106 medveďov. Po selekcii možných duplicít ide o hodnotu 65 ks (Kalašin press). Napriek značnej mortalite zaznamenanej v rokoch 1995–2012 (78 ks) vidíme, že je tu zjavný stúpajúci populačný trend.

Tieto okolnosti a dnešný stav naznačujú, že početnosť jedincov a ich sociálnu štruktúru možno označiť za premenné, ktoré nemusia mať samostatne zásadný vplyv na zväčšovanie areálu. Pokiaľ by to neplatilo, dnes by medvede žili trvalo nie len v Javorníkoch, ale tiež v Bielych Karpatoch a v značnej časti Moravských Beskýd.

Určiť jednoznačnú príčinu, prečo sa areál trvalého výskytu medveďa v sz. časti Slovenska významnejšie nerozširuje, nie je teda jednoduché. Na základe uvedených informácií možno predpokladať, že oficiálny regulačný lov nemá na túto problematiku vážnejší vplyv. Tento by sa totiž musel prejaviť podstatne výraznejšie už v minulosti. Situáciu však môže veľmi komplikovať nelegálny lov, a to hlavne na periférii areálu, kde je veľkosť populácie nízka. Odhadovať výšku nelegálneho lovu je ťažké, no napr. udalosti z roku 2012, kedy bolo v územiach Malej a Veľkej Fatry zistených 8 prípadov, ukazujú, že pytliactvo môže presahovať aj kvótu povoleného lovu, a je teda vážnou hrozbou.

Za súčasným nárastom populácie medveďa v širšej oblasti NP Malá Fatra a z tohto pohľadu paradoxným zastavením zväčšovania areálu treba vidieť vzájomné pôsobenie niekoľkých faktorov. Veľmi významným je dlhodobá zmena charakteru a spôsobu využívania okolitej krajiny. Viac ako 2 desaťročia dochádza k pozvoľnému zarastaniu a pustnutiu krajiny. Vytratili sa pôvodné formy obhospodarovania. Takýto priestor stráca atraktivitu pre ľudí (turistov, zberačov lesných plodov, developerov), no zaujímavým sa stáva pre mnohé druhy živočíchov, medveďa nevynímajúc. Tu nachádza dostatok kľudu, ale aj prirodzenej potravy. Čiastkové výsledky realizovaných monitoringov medvedej populácie v NP Malá Fatra to jednoznačne potvrdzujú. Oproti minulosti, kedy boli rozsiahle pasienky otvoreným priestranstvom (medveď sa mu prirodzene vyhýba), je práve toto najzreteľnejšia zmena. Otvorená a prehľadná krajina nútila medvede vyhľadávať odľahlejšie a kľudnejšie lokality, čo určite prispievalo k migráciám jedincov na väčšie vzdialenosti. Dnes sa medvede posúvajú maximálne z turisticky či lesnícky vyrušovanej centrálnej časti Fatry do jej krajinársky zanedbaného predhoria, kde majú viac kľudu a potravy. Ak porovnávame minulosť so súčasnosťou, potom si nemožno nevšimnúť tiež rozširujúcu sa potravnú ponuku. Ide o neuvážené pestovanie poľnohospodárskych kultúr, ktoré sme tu pred 20–25 rokmi nepoznali. Na miestach tradičných zemiakových polí sa nachádzajú rozsiahle lány kukurice. Na rozdiel od zemiakov práve kukurica je pre medveďa mimoriadne atraktívnou potravou s vysokou nutričnou hodnotou. V jesenných mesiacoch možno sledovať v blízkosti agrocenóz zoskupenia jedincov, ktoré v niektorých prípadoch lány neopúšťajú aj niekoľko dní. Ľahko dostupná potrava je príčinou značnej vitality populácie a jej rozmnožovacej schopnosti. Takéto podmienky tu v 70. – 90. rokoch 20. storočia neexistovali a snáď aj preto medvede častejšie ako dnes prichádzali do vzdialenejších oblastí, ku ktorým patrili aj Moravské Beskydy či Vsetínske vrchy.

Záver

Svojim príspevkom som chcel poukázať na zložitosť objasňovania populačného, no predovšetkým areálového trendu medveďa hnedého. Dlhodobé poznatky z terénu na­značujú, že ide o celý rad zdanlivo zanedbateľných príčin, ktoré sa ale významnou mierou podpisujú pod existujúci stav. Je to najmä pustnutie krajiny, vysoká potravná ponuka, množstvo aktivít v chránenom území, pytliactvo a dopravná mortalita. Naopak regulovaný lov je pravdepodobne v tomto smere preceňovaný, čo ale neznamená, že aktuálne nastavené podmienky lovu medveďa sú na Slovensku v poriadku, práve naopak.

Fotografie Michal Kalaš

Autor je riaditelom Správy NP Malá Fatra

LITERATÚRA

JAMNICKÝ J. (1987): Formy komunikácie medveďa hnedého (Ursus arctos). Folia venatoria 17:151-165. – JANÍK M. (1982): Výskum ekológie medveďa hnedého v podmienkach jeho výskytu v Západných Karpatoch. Informátor Správy CHKO Malá Fatra, s. 37-45. – JANÍK M. (1984): Analýza vykonaného odstrelu medveďa hnedého vo veľkoplošných chránených územiach na území celého Slovenska za obdobie r. 1980–1984. Zborník prác CHKO Malá Fatra, s. 58. – JANÍK M. et al. (1986): Súčasné rozšírenie medveďa hnedého (Ursus arctos) v Československu. Folia venatoria 16:331-352. – KALAŠ M. (2011): Doprava a jej vplyv na populáciu medveďa hnedého v širšej oblasti Národného parku Malá Fatra. Vlastivedný zborník považia 25:206-213. – KALAŠ M. (2012a): IX. ročník monitoringu medveďa hnedého v Malej Fatre. Myslivost 60:58. – KALAŠ M. (2012b): Značkovacia aktivita medveďa hnedého (Ursus arctosL.) v oblasti Národného parku Malá Fatra. Zborník múzea vo Svätom Antone 20:192-203. – RANDÍK A. (1971): Rozšírenie a ochrana medveďa hnedého (Ursusarctos) v Československu. Československá ochrana prírody 11:231-250. – VICIAN V. (2008): Poľana – domov medveďa. Naše poľovníctvo 5:6-7.

Tabuľka 1Orientačný prehľad výskytu medveďa hnedého v rokoch 1963–1989 v hraničnej oblasti Zdroj: Janík et al. (1986)

Tabuľka 2Prehľad známych prípadov usmrtenia medveďa hnedého v hodnotenej oblasti