Časopis vydává Agentura ochrany přírody a krajiny ČR ve spolupráci se Správou jeskyní ČR a Správou NP Šumava, Krkonošského národního parku, NP Podyjí a NP České Švýcarsko. V tištěné podobě vychází již od roku 1946.
cs / en
Ochrana přírody 6/2019 — 20. 12. 2019 — Kulér-Zprávy, aktuality, zajímavosti — Tištěná verze článku v pdf
Štvrť storočnica konferencií
Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku
Do Banskej Bystrice v polovici novembra 2019 opäť po dvoch rokoch zavítali slovenskí a českí zoológovia i ochrancovia prírody, venujúci sa cicavcom. V dňoch 14.–15. 11. 2019 sa v priestoroch Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela uskutočnila 14. celoštátna vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku. Už tradične ju zorganizovali Katedra biológie a ekológie Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica a Ústav ekológie lesa SAV vo Zvolene. Tohoročná konferencia sa konala nielen v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ale zároveň aj pri príležitosti 100. výročia vzniku prvej štátnej inštitúcie ochrany prírody na Slovensku (v roku 1919 zriadili Vládny komisariát na ochranu pamiatok na Slovensku) a 25. výročia konania týchto konferencií (prvá sa konala 12.–13. 10. 1994). Záštitu nad ňou prebrala dekanka FPV UMB v Banskej Bystrici Jarmila Kmeťová.
Výsledky z prvých ôsmych konferencií boli publikované v samostatných zborníkoch v tlačenej verzii a z deviatej vyšli v elektronickej verzii v periodiku Ochrana prírody. Od desiatej konferencie sa nevydávajú zborníky príspevkov, ale z posledných troch sú k dispozícii zborníky abstraktov. Konferencie okrem iného položili aj základy viacerých aktivít, napr. prípravy atlasu cicavcov Slovenska, celoplošného manažmentu sysľa pasienkového, celoslovenského mapovania vydry riečnej a pod. Potešujúce je tiež, že sa ich zúčastňuje (a to aj aktívne) čoraz viac študentov, nielen v doktorandskom, ale tiež magisterskom, resp. inžinierskom, či bakalárskom stupni štúdia.
Hoci sú konferencie, ako to vyplýva aj z ich názvu, zamerané najmä na Slovensko, pravidelne na nich odznelo viacero prednášok z okolitých štátov, najviac, pochopiteľne, z Českej republiky. Niektoré z nich prezentovali aj výsledky spoločných česko-slovenských aktivít.
Tohoročnej 14. konferencie sa zúčastnilo vyše 70 odborníkov zo Slovenska a Českej republiky, ktorí si vypočuli 3 plenárne prednášky, 24 prednášok, prehliadli 4 postery, ako aj výstavu „100 rokov štátnej ochrany prírody na Slovensku“, ktorú pripravilo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Prvá plenárna prednáška Ekologická konektivita v centre záujmu odštartovala blok prezentácií zameraných na aktuálne celoslovenské problémy (Prínos siete chránených území z hľadiska migračných koridorov a obmedzení na Slovensku, Monitoring a reporting cicavcov európskeho významu na Slovensku, resp. Červený zoznam cicavcov Slovenska). Prednášky z ďalšieho bloku sa venovali drobným cicavcom nielen Slovenska, ale aj Etiópie a subsaharskej Afriky, bobrovi v Národnom parku Podyjí, či sysľovi pasienkovému na Slovensku, od jeho aktuálneho rozšírenia cez starostlivosť až po potravu. Tretí blok sa zameral na veľké kopytníky, vnímanie niektorých cicavcov stredoškolákmi i na problematiku rehabilitácie netopierov a odborného poradenstva. Ďalšie dve plenárne prednášky priblížili nielen ochranu vlka v bývalom Československu, ale aj konflikty medzi touto šelmou a človekom na Slovensku. Po nich nasledovali dva bloky prednášok zameraných na tzv. „veľkú trojku“ (medveďa, rysa a vlka), ale aj na hlasovú aktivitu šakala, či výskyt pásomnice líščej u domácich a voľne žijúcich mäsožravcov na Slovensku.
Tohoročná konferencia prebiehala v predvečer 30. výročia „nežnej revolúcie“. Preto na nej odzneli aj informácie, určené najmä mladým vedeckým pracovníkom, doktorandom i študentom o tom, aké problémy sprevádzali výskum i ochranu cicavcov na Slovensku, najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce, počas minulého totalitného režimu. Ako príklad toho, že nie každý, kto mal vedomosti, vzdelanie i záujem, sa mohol venovať výskumu cicavcov, bol uvedený pohnutý osud Júliusa Vacholda (1918–2008). Priekopníka slovenskej zoológie, najmä mammaliológie a zakladateľa slovenskej chiropterológie (výskumu netopierov), ktorý v rokoch 1954–1959 vykonal základný výskum niektorých významných krasových oblastí Slovenska, napr. Slovenského krasu, Muránskej planiny, Demänovskej doliny, no po politických previerkach v r. 1959 musel toto pracovisko opustiť a viac sa vede nevenoval.
Súčasťou konferencie bolo aj hodnotenie a ocenenie študentských prezentácií. Ceny si odniesli Eva Bošnovičová (FEE TU vo Zvolene) za prednášku E. Bošnovičová, J. Brndiar, J. Ďurová, N. Guimarães & V. Vician: Neinvazívne systematické monitorovanie vlčej svorky v Stolických vrchoch a Barbora Turbaková (Ústav biologie obratlovců AV ČR Brno) za prednášku B. Turbaková, M. Bojda, P. Drengubiak, M. Duľa, Ľ. Hrdý, M. Kutal, J. Labuda, B. Machciník & J. Krojerová: Ochranářská genetika rysa ostrovida na česko-slovenském pohraničí.