Peter Urban

Roku 2021 sme si pripomenuli 50. výročie jedného z naj- významnejších medzivládnych programov Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) Človek a biosféra (Man and the Biosphere Programme, MAB), ktorého základným mottom je harmonický vzťah človeka a prírody.

Do Banskej Bystrice v polovici novembra 2019 opäť po dvoch rokoch zavítali slovenskí a českí zoológovia i ochrancovia prírody, venujúci sa cicavcom. V dňoch 14.–15. 11. 2019 sa v priestoroch Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela uskutočnila 14. celoštátna vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku. Už tradične ju zorganizovali Katedra biológie a ekológie Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica a Ústav ekológie lesa SAV vo Zvolene. Tohoročná konferencia sa konala nielen v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku, ale zároveň aj pri príležitosti 100. výročia vzniku prvej štátnej inštitúcie ochrany prírody na Slovensku (v roku 1919 zriadili Vládny komisariát na ochranu pamiatok na Slovensku) a 25. výročia konania týchto konferencií (prvá sa konala 12.–13. 10. 1994). Záštitu nad ňou prebrala dekanka FPV UMB v Banskej Bystrici Jarmila Kmeťová.

V ekológii (najmä systémovej ekológii) sa v posledných desaťročiach uplatňuje niekoľko závažných paradigiem, zásadne ovplyvňujúcich porozumenie vzťahov človeka a prírody. Medzi ne patrí aj tzv. nerovnovážna paradigma prírodných systémov. Podľa nej ekosystémy podliehajú neustálym, často iba ťažko predvídateľným zmenám a rovnovážny stav je v nich skôr vzácny a nie je možné ho zakonzervovať. Čoraz viac prác sa sústreďuje na aspekty ekologickej zložitosti a integrity ekosystémov a ich implikácie pre strategické smerovanie spoločnosti, využívanie prírodných zdrojov i ochranu a manažment ekosystémov. Cieľom manažmentu chránených území by malo byť zabezpečenie kvalitného, spravodlivého a efektívneho spravovania a riadenia týchto území, aby dokázali lepšie reagovať nielen na aktuálne, ale aj budúce výzvy a príležitosti. Na Slovensku pritom neexistuje plán pre systematický manažment chránených území (národných i európskych kategórií).

Písať v tomto periodiku o význame červených zoznamov, ktoré v priebehu polstoročia prekonali naozaj pozoruhodný, rýchly a mimoriadne progresívny vývoj, a ich potrebe pre praktickú ochranu prírody, by bolo nosením dreva do lesa. Aj napriek určitým nedostatkom sú najkomplexnejším vedecky podloženým zdrojom informácií o stave druhov, resp. iných taxonomických jednotiek, či ekologických skupín organizmov, z hľadiska ich ohrozenia vyhynutím alebo vyhubením i významným nástrojom stanovujúcim priority ochranárskych aktivít. Dôležitým aspektom červených zoznamov je ich aktualizácia.